Späť

Dejiny rímskokatolíckej farnosti sv. Kataríny Alexandrijskej, panny a mučenice v Drietome

 

Viliam Judák

 

Spoľahlivým prameňom z ktorého môžeme čerpať pri získavaní informácií o vzniku a histórii farnosti sú kanonické vizitácie. Kanonická vizitácia z 3. novembra 1797 hovorí: „Táto farnosť, Horná Drietoma, zdá sa byť starodávnou, pretože už v roku 1577 mala svojho farára...“ V ďalšej časti kanonickej vizitácie nitrianska kapitula potvrdzuje na deň Všetkých svätých roku 1577 zakladajúcu fundáciu pre filiálny kostol v Kostolnej. Vizitácia zo 14. júna 1829 uvádza tiež zmienku o založení farnosti. Podotýka, že ťažko určiť, kto farnosť založil a prvý spravoval. V texte sa hovorí, že kostol v roku 1664 prešiel do rúk protestantov. Schematizmus nitrianskej diecézy z roku 1831 uvádza údaj: „Drietoma parochia antiqua erecta circa annum 1557 - Drietoma, starodávna farnosť vznikla asi roku 1557.“ Schematizmus z roku 1858 však uvádza rok 1525.

Aj keď predchádzajúce správy hovoria o vzniku farnosti v polovici 16. storočia, nemožno obísť ešte starší záznam o farnosti z roku 1332-1337 v čase vyberania pápežských desiatkov. Do zoznamu bola zapísaná aj farnosť Drietoma (de Bremmitorio) a jej farár Wolphinus (Wlulinus), ktorý vyplatil pápežským vyberačom 6 grošov. Neuvádza sa tu však patrocínium. V zápise z roku 1675 však už nachádzame: „Stojí tu kostol sv. Kataríny; je murovaný, jednoloďový, vo svätyni zaklenutý. V lodi má drevený strop. Má predstavanú vežu, v ktorej sa nachádzajú dva zvony.“ Samotné starobylé patrócínium (ktoré má na Slovensku asi 70 kostolov) aj opis stavby kostola, môže svedčiť o tom, že kostol pochádza z konca 13. alebo začiatku 14. storočia.

Už spomínaná kanonická vizitácia roku 1797 o kostole hovorí: „Tento chrám podľa údajov kanonickej vizitácie z roku 1766 od roku 1664 až takmer do posledných rokov Rákoczyho povstania bol spravovaný kazateľmi; počas moravských vzbúr bol vypálený a v tomto čase odniesli najväčší zvon, vážiaci niekoľko metrických centov. Konečne 1714 zásluhou grófa Mikuláša Jesenského, muža v rímskokatolíckom náboženstve veľmi osvedčeného, tento chrám bol obnovený, pridelený rímskej Cirkvi a ešte toho roku, 14. augusta, dostal katolíckeho farára, Andreja Philóczyho, ako to možno zistiť z matričného zápisu z toho roku. Predtým od roku 1712 spravoval tento kostol kochanovský farár Ján Skacsányi...“

Veľmi ťažké obdobie zažila farnosť za čias spravovania národovcom a polemickým spisovateľom Štefanom Dubniczayom v rokoch 1701-1704. Vtedy moravské vojská vypálili kostol, školu a tiež päť osád, ktoré patrili do farnosti. Celú farnosť podriadili protestantskému kazateľovi v Kochanovciach. Katolíkom ponechali len filiálny kostol v Kostolnej. Dubniczay následkom týchto udalostí z Drietomy odchádza za správcu farnosti do Pruského.

Terajší farský kostol je prestavaný a úplne rekonštruovaný z pôvodného, v poradí druhého kostola, postaveného za nitrianskeho biskupa Františka Xavera Fuchsa (1787-1804). On sám ako patrón farnosti stavbu štedro podporoval a daroval kostolu sochu sv. Kataríny Alexandrijskej, panny a mučenice, ktorá sa dodnes nachádza na hlavnom oltári farského kostola. (Nitrianski biskupi boli až do začiatku tohto storočia patrónmi farnosti a boli majiteľmi časti obce, ktorá dodnes nesie pomenovanie - Biskupská ulica.)

Pri prestavbe ostala z prvého kostola predná časť s vežou a chórom. Predĺžila sa chrámová loď a posunulo sanktuárium so sakristiou až po návršie cintorína. Prestavba veľmi schátralého kostola sa uskutočnila na prelome 19. a 20. storočia. Novopostavený kostol je neorenesančný, jednoloďový; pozdĺžny priestor je ukončený presbytériom s rovným uzáverom. Loď má rovný strop. Exteriér s vežou, postavenou excentricky na os kostola, má neorenesančnú hlavnú štítovú fasádu.

Vo farnosti je aj filiálny kostol sv. Kozmu a Damiána v Kostolnej-Záriečí, postavený v barokovom slohu, pochádzajúci z roku 1735. Už pred ním sa tu spomína kostol roku 1577, ako bolo uvedené vyššie. Vizitácie z roku 1675, 1697 a ďalšie tu uvádzajú kostol zasvätený sv. Andrejovi a Beňadikovi, mučeníkovi.

Nitrianski biskupi František Xaver Fuchs, Jozef Kluch, Augustín Rosskoványi boli štedrými podporovateľmi tohto chrámu.

V Kostolnej sa nachádza tiež biskupský kaštieľ z 18. storočia, ktorý biskup Karol Kmeťko roku 1923 venoval redemptoristom, prichádzajúcim z Moravy. Rehoľníci vykonávali požehnanú misijnú činnosť vo farnostiach, na celom Slovensku. Do rozsiahlej budovy, prestavanej v 19. storočí, pribudla v roku 1925-27 kaplnka Panny Márie Ustavičnej pomoci, ktorá slúži nielen obyvateľom kláštora, teraz reholi redemptoristov, ale aj veriacim z Kostolnej a Chocholnej, ktorí sem pravidelne prichádzajú na bohoslužby.

Kaplnky sa nachádzajú aj v priľahlých filiálnych obciach. Vo Veľkej Chocholnej stojí v strede obce kaplnka sv. Alžbety Uhorskej. V Malej Chocholnej sa nachádza kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, postavená v roku 1945 na mieste starej zvonice.

V rozsiahlej farnosti (ku ktorej patria aj územia kopaníc, vzdialené od farského kostola až 10-15 kilometrov) stojí viacero menších kaplniek a krížov, ktoré hovoria o zbožnosti ľudu žijúceho na tomto území. Túto skutočnosť potvrdzujú aj kanonické vizitácie, ktoré hovoria o „zbožnom ľude dobrých mravov“.

Kanonická vizitácia z roku 1797 uvádza počet obyvateľov podľa vyznania nasledovne: 1660 katolíkov, 598 evanjelikov a.v. a 98 židov. Schematizmus nitrianskej diecézy z roku 1850 zas: 1586 katolíkov, 714 evanjelikov, 270 židov. Z roku 1911 v schematizme mažeme sledovať tieto počty obyvateľstva: 2481 katolíkov, 692 evanjelikov, 112 židov a 3 kalvíni. V roku 1947: 3074 katolíkov a 697 evanjelikov. Príslušníci iných vierovyznaní sa v tomto čase vo farnosti nenachádzali. Najnovší schematizmus uvádza z roku 1993, že vo farnosti žije 3900 obyvateľov, z toho počet prihlásených katolíkov je 2700.

Pri farskom kostole bola zriadená cirkevná škola, ktorú navštevovali deti aj z priľahlých obcí a osád. Spomínajú ju až kanonické vizitácie z roku 1797 a 1829, ale je známe, ako píše drietomský farár Štefan Dubniczay, že škola počas nepokojov roku 1704 vyhorela. Bola teda založená ešte pred týmito pohnutými udalosťami.

Podľa zoznamu farárov nitrianskej diecézy a jednotlivých vizitácii vo farnosti pôsobili ako farári alebo administrátori títo kňazi:

 

P. Fr. Chryzostom Domanizsay

(1675)

Štefan Dubniczay

(1701-1704)

Andrej Philoczy

(1714-1716)

Michal Halács

(1716-1717)

Michal Cservjenka

(1717-1719)

Juraj Rizikij

(1719-1726)

Andrej Csabaij

(1726-1735)

Andrej Répassij

(1735-1739)

Ján Rozboril

(1739)

Ján Halács

(1739-1740)

Pavol Valy

(1740-1741)

Imrich Vida

(1741-1743)

Alexej Dessko

(1743-1758)

Jozef Sitkay

(1758-1762)

Peter Bossányi

(1762-1782)

Jozef Dabilovics

(1782-1787)

Ján Fabuss

(1787-1788)

Ján Koncz

(1788-1791)

Jozef Kubicska

(1791-1799)

Ján Répassy

(1799-1803)

Daniel Tvrdý

(1803-1815)

Jozef Remenárik

(1815-1857)

Martin Schnirtz

(1857-1889)

Ján Hátrik

(1889-1909)

Rudolf Oravský

(1909-1937)

Augustín Masár

(1937)

Štefan Leitmann

(1937-1952)

Augustín Ferko

(1952)

Ernest Farkaš

(1952)

Rudolf Dančík

(1952)

Ernest Omachel

(1952-1971)

Viliam Štiavnický

(1971-1988)

Viliam Judák

(1988-1990)

Stanislav Lugowski

(1990-1999)

Karol Dobiáš

(1999-2000)

Milan Krajčo

(2000-2015)

Peter Korenčiak

(2015-2026)

Anton Štefánek

(2026-       )

 

            Zoznam farárov nitrianskej diecézy (rukopis z archívu v Nitre)

 

Podľa historických záznamov vo farnosti dosial pôsobilo 44 kaplánov. V kanonických vizitáciách je prvý zapísaný Andrej Zemaník (1827). Po ňom nasleduje Štefan Galvánek (1830), Imrich Jarábek (1835), Jozef Ščasný (1836)...

Iste je vhodné spomenúť kaplána Rudolfa Császtku, ktorý nastúpil do farnosti roku 1846. Pri zaopatrovaní na kopaniciach ho splašený kaň zranil a následkom toho zomrel 20.9.1847. Je pochovaný na cintoríne, pri kaplnke sv. Kríža.

V duchovnej správe vo farnosti pomáhali aj pátri redemptoristi od svojho príchodu (1923) s malými prestávkami až dodnes. Z farnosti pochádzajú dvaja kňazi: Jozef Baďura (vysvätený 1971, zomrel 1977) a Ernest Bredschneider (vysvätený za kňaza r. 1988).

Od 1. septembra 1990 až do roku 1999 pôsobili vo farnosti kňazi z rehole mariánov z Poľska, ktorí prišli na pozvanie diecézneho biskupa Jána Ch. Korca. V súčasnosti je farárom farnosti Ing. Mgr. Anton Štefánek.

Aj z tohto stručného pohľadu na históriu farnosti môžeme jednoznačne konštatovať, že dejiny tohto kraja sú späté s hodnotami kresťanstva. Nech je toto povedomie pre nás pozvaním prehĺbiť vzácne dedičstvo a uviesť ho do života v každej oblasti.

 

Pramene a použitá literatúra:

Dubniczai, Š.: Vicissitudo otrhodoxae religionis in inclyto regni Hung. comitatu Trenchiniensi ab anno 1600, Košice 1759

Rationes Collectorum Pontificiorum in Hungaria, Series I, t. I, Budapest 1887

Schematizmus cleri dioecesis nitriensis 1850

Schematizmus cleri dioecesis nitriensis 1947

Schematizmus nitrianskej diecézy 1993

Rekem, J.: Štefan Dubnicay (1675-1725) slovenský polemik a historik, Slovák v Amerike, Middletown, Pennsylvania 1966

Index parochiarum et parochorum XVII. ac labentis in: Schematismus venerabilis cleri Nitriensis, Bratislava 1838

Series parochorum dioecesis nitriensis (rukopis v archíve Nitrianskej kapituly)

Vistitatio Can. Par. Distr. Trinsiniensis 1675, 1697, 1699, 1714, 1728, 1766, 1797, 1829

Kronika farnosti Drietoma (rukopis)

Späť